Úloha a význam demokracie v súčasných medzinárodných organizáciách (1992–2022)
Medzinárodné právo bolo voči demokracii a demokratickej legitimite vlád tradične neutrálne, nakoľko tieto skutočnosti považovalo za internú záležitosť štátov, ktorou sa medzinárodné právo nezaoberá. Situácia sa začala meniť od začiatku 90. rokov, keď sa po konci studenej vojny a rozpade ZSSR objavili tendencie upraviť pravidlá demokracie prostredníctvom medzinárodného práva. Demokratický boom v tejto oblasti vrcholil v 90. rokoch a trval približne 30 rokov. Vzhľadom na rôzne faktické dôvody však tieto snahy neboli úspešné a pravidlá demokracie sú v súčasnosti stále reflektované prostredníctvom a na základe volebných ľudských práv (právo voliť a byť volený) zakotvených v niekoľkých povojnových dohovoroch o ochrane ľudských práv. Navyše, takzvané volebné demokracie začínajú postupne erodovať a odkláňať sa od demokratických pravidiel a procesov v rôznych rozsahoch a intenzitách. Začiatok nového tisícročia je charakterizovaný nárastom autoritárskych režimov a ideológií vo svete a všeobecným oslabovaním demokracie. V súčasnosti možno len ťažko predpovedať trvanie a rozsah takejto recesie. Na rozdiel od všeobecného medzinárodného práva, demokracia nadobudla silnejšie postavenie v regionálnych organizáciách a regionálnom medzinárodnom práve. Pre niektoré z nich je dodržiavanie demokratických pravidiel podmienkou pristúpenia nového štátu ako ich člena, pričom majú rôzne monitorovacie a sankčné mechanizmy v prípade ich porušenia členským štátom. OSN hrá dôležitú úlohu v podpore demokracie v jej členských štátoch. Ide predovšetkým o technické a iné nástroje podporujúce demokratické voľby, kolektívne prodemokratické intervencie v členských štátoch, ako aj rozhodnutia Valného zhromaždenia OSN o demokratickej povahe vlád členských štátov v rámci procesu posudzovania poverovacích listín ich zástupcov vo Valnom zhromaždení OSN. Existenciu demokratických zásad možno taktiež nájsť v zmluvách Európskej únie s tretími stranami (štáty a medzinárodné organizácie), pričom ich dodržiavanie je považované za základný prvok týchto dohôd a ich nedodržiavanie má za následok spustenie sankčných mechanizmov. Medzinárodná prax potvrdzuje, že demokratické kritériá sú brané do úvahy pri uznávaní nových štátov a vlád v kontexte tretej vlny demokratizácie.