K pôvodu kodicilov v rímskom práve – exegéza I. 2,25pr a PT. 2,25pr
Uznanie neformálnych kodicilov a fideikomisov v rímskom práve predstavovalo jeden z najväčších prielomov vo vývoji dedičského práva vôbec. O právnych počiatkoch týchto inštitútov informuje principium titulu o kodiciloch v Justiniánskych Inštitúciách (I. 2,25pr), podľa ktorého stál na ich počiatku akýsi Lucius Lentulus, ktorý mal ako prvý zriadiť kodicil a v ňom fideikomisom požiadať cisára Augusta o láskavosť. Text prevzatý pravdepodobne z diela právnika Pomponia bol napriek jeho historickému základu opakovane označený za neautentický. Grécka Teofilova Parafráza (PT. 2,25pr) síce dopĺňa justiniánsky text o nové informácie, no ich relevantnosť k pôvodnému textu je sporná. Príspevok si kladie za cieľ poskytnúť kritickú exegézu oboch textov z historického a dogmatického hľadiska. S pomocou ďalších prameňov autor analyzuje spoločenské a právne postavenie osôb spomenutých v texte (Lucius Lentulus, jeho dcéra, cisár Augustus a právnici) a skúma ich možný vplyv na formovanie raného práva kodicilov. V závere sa pokúša poodhaliť dôvody neplatnosti odkazov zverených Lentulovej dcére, ktoré neskoršie pramene pravdepodobne zatajili v dôsledku vypustenia úpravy lex Voconia z rímskeho práva.