Vplyv Charty základnych práv EÚ na formovanie ústavnoprávnej štruktúry EÚ na pozadí rozhodnutia Súdneho dvora vo veci Melloni
Po 9 rokoch od jej slávnostného vyhlásenia Európskym parlamentom, Radou a Komisiou v Nice, počas ktorých si postupne nachádzala svoju cestu v argumentácii Súdneho dvora a po dlhodobom zamýšľaní sa nad jej právnou relevanciou a významom, sa Charta základných práv Európskej únie nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy stáva právne záväzným nástrojom ochrany základných práv. Jej uplatňovanie, ako právne záväzného prameňa primárneho práva EÚ, sprevádza dlhodobo formovaný právny rámec únijnej ochrany základných práv vyplývajúci z ich uznania za všeobecné zásady práva Únie. Tento rámec prispieva k formovaniu účinkov, rozsahu a spôsobu uplatňovania Charty základných práv Európskej únie v jej novej etape existencie. Predmetom zamerania príspevku je analýza výkladu článku 53 Charty základných práv Európskej únie Súdnym dvorom EÚ. Vo veci Melloni sa Súdny dvor vyjadril k postaveniu Charty základných práv Európskej únie vo vzťahu k iným nástrojom ochrany základných práv, konkrétne voči vnútroštátnym ústavným štandardom ochrany základných práv. Autor sa v príspevku zamýšľa nad dopadmi výkladu predmetného článku Charty základných práv Európskej únie na systém ochrany základných práv v Európe, predovšetkým nad možnosťou členských štátov uplatniť svoj ústavný štandard ochrany základných práv na úkor únijného štandardu.