Právník Teoretický časopis pro otázky státu a práva
Ústav státu a práva AV ČR
Adresa: Národní 18, 110 00 Praha 1
E-mail:
Telefon: 221 990 712

Československý národ a demokratické základy národného výboru a národného zhromaždenia v roku 1918

Siskovič, Štefan
  • Právník 5/2013
  • Ročník: 152
  • Strany: 486-498
  • Rubrika: Příspěvky

Vznik Československa a snaha o demokratizáciu pomerov na území bývalého Rakúsko – Uhorska je výborným historickým príkladom, ktorý môže pomôcť pochopiť postmodernú krízu legitimity demokratických inštitúcií spôsobenú predovšetkým oslabením vzťahu k vlastnému politickému národu, čo vedie k rozbitiu tézy o jednotnosti a homogenite vôle neempirického subjektu. Československý národ bol pokusom o vytvorenie jednotného štátotvorného politického národa spojením dvoch národností do jedného etnického celku. Teoretická rovnocennosť českej a slovenskej národnosti obsiahnutá v politickom programe čechoslovakizmu nebola prevedená aj do štruktúry vrcholných orgánov československého štátu. Požiadavkám na reprezentáciu, ktoré sa v zastupiteľskej demokracii viažu na dve základné východiská, ktorými sú sloboda jednotlivca prejavujúca sa na tvorbe štátnej vôle a jednota a homogenita reprezentovaného celku, nevyhovel ani Národný výbor ani Národné zhromaždenie.Obidva vrcholné zastupiteľské orgány spĺňali len formálne požiadavky legitimity demokratických inštitúcií. Korene oslabenia vzťahu k československému národu zo strany Slovákov a ich autonomistických prejavov v prvej polovici 20. storočia môžeme hľadať práve v nedodržaní základných princípov demokratického usporiadania Československa.

Klíčová slova: československý národ, Národní shromáždění, Národní výbor československý