Najlepší záujem dieťaťa ako zásada trestného konania
Najlepší záujem dieťaťa je zásada a pravidlo konania vyplývajúce z viacerých medzinárodných záväzkov, predovšetkým však z čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Dohovor, ani žiadny iný právny predpis neposkytuje všeobecné vymedzenie pojmu „najlepší záujem dieťaťa“ ani jeho obsahové vymedzenie. Je to dynamický pojem, ktorý obsahuje viaceré neustále sa rozvíjajúce aspekty. Jeho obsah musí byť ustanovený v každom jednotlivom prípade. Zohľadňovanie najlepšieho záujmu dieťaťa je typické predovšetkým pre rodinné právo, v ostatnom období sa čoraz viac dostáva do popredia aj v trestnom práve. V trestných veciach sa zásada najlepšieho záujmu dieťaťa konkretizuje predovšetkým v trestnom konaní proti mladistvému, ale aj pri deťoch ovplyvnených situáciou rodičov, ktorí sú v konflikte so zákonom, predovšetkým pri ukladaní trestných sankcií rodičom týchto detí. Inokedy sa deti nezúčastňujú na trestnom konaní ako obvinené či podozrivé, ale ako svedkovia, poškodení, či sú prítomné pri výkone niektorých zaisťovacích úkonov, ako napr. zadržanie či domová prehliadka, čo môže mať na dieťa negatívny vplyv. Celé trestné konanie má byť tak organizované, aby sa rešpektoval najlepší záujem dieťaťa. Autor v článku predstavuje medzinárodné záväzky pre zohľadňovanie najlepšieho záujmu dieťaťa v trestnom konaní, poukazuje na jednotlivé problémy pri zohľadňovaní najlepšieho záujmu dieťaťa, prestavuje relevantnú judikatúru a v závere prezentuje návrhy de lege ferenda.