Konfiškácia nevysvetliteľného bohatstva: nástroj efektívnejšieho odčerpávania výnosov z trestnej činnosti alebo cesta k porušovaniu základných ľudských práv?
Konfiškácia nevysvetliteľného bohatstva predstavuje nový trestnoprávny nástroj, ktorý európsky normotvorca zavádza konfiškačnou smernicou č. 2024/1260 prijatou v apríli 2024. Primárnym dôvodom koncipovania predmetného konfiškačného modelu bola predovšetkým nedostatočná efektivita odčerpávania majetku vygenerovaného trestnou činnosťou, a to aj napriek pomerne úspešnej implementácii pôvodnej konfiškačnej smernice č. 2014/42/EÚ v členských štátoch Európskej únie. Inštitút konfiškácie nevysvetliteľného bohatstva však vykazuje pomerne zásadnú spornosť až kontroverznosť a to z dôvodu jeho kolidovania s právom na pokojné užívanie majetku a rovnako s právami plynúcimi zo zásady prezumpcie neviny. Na uvedenú skutočnosť poukázal niekoľkokrát aj Európsky súd pre ľudské práva. Predložený článok venuje pozornosť jednak identifikácii zmienených problematických aspektov právnej úpravy dotýkajúcej sa modelu konfiškácie nevysvetliteľného bohatstva a jednak ich hĺbkovej analýze, v rámci ktorej bude osobitne akcentovať práve relevantnú recentnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva s cieľom zodpovedať otázku o súladnosti novej európskej konfiškačnej legislatívy s právami zaručenými Európskym dohovorom o ľudských právach a základných slobodách.