Právny názor ako nadústavný zdroj ochrany individuálnej nezávislosti sudcov
Problematika právneho názoru je sama osebe v praxi sprevádzaná názorovou roztrieštenosťou, čo sa prirodzene premieta aj do rozhodovacej činnosti jednotlivých disciplinárnych senátov Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Kým niektoré disciplinárne senáty pristupujú k hodnoteniu právneho názoru ako k doméne súdnej moci s náležitou opatrnosťou, ďalšie naopak vyhodnocujú prípustnosť variability právneho názoru so značnou dávkou „prísnosti“. Príspevok sa z toho dôvodu zaoberá rozsahom voľnej úvahy disciplinárnych senátov Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v situáciách, keď návrh na začatie disciplinárneho konania voči sudcom všeobecných súdov priamo odkazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorým bolo konštatované porušenie základných práv a slobôd sťažovateľov v dôsledku arbitrárneho rozhodnutia disciplinárne obvinených sudcov, voči ktorým sa disciplinárne konanie vedie. Náležitá pozornosť sa venuje otázke, do akej miery a akým spôsobom majú byť závery Ústavného súdu Slovenskej republiky reflektované v rozhodovacej praxi disciplinárnych senátov, ak sú jednak súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe a ak tvoria súčasť nálezu, ktorý slúžil ako podklad pre iniciované disciplinárne konanie.