The Role and Importance of Democracy in International Organizations (1992–2022)
Czech original: Úloha a význam demokracie v súčasných medzinárodných organizáciách (1992–2022)
International law has traditionally been neutral towards democracy and the democratic legitimacy of governments, as it was considered as internal matter of states. The situation began to change at the beginning of the 90s when, after the end of the Cold War and the collapse of the USSR, tendencies appeared to modify the rules of democracy also through international law. The democratic boom in this area peaked in the 1990s and lasted approximately 30 years. However, due to various factual reasons, such efforts were not successful, and the rules of democracy are currently still reflected through and on the basis of electoral human rights (the right to vote and right to be elected) anchored in several post-war conventions on the human rights. In addition, the so-called electoral democracies begin to gradually erode and deviate from democratic rules and processes to varying extents and intensities. The beginning of the new millennium is characterized by the growth of authoritarian regimes and ideologies in the world and overall weakening of democracy. Currently, it is difficult to predict the time and extent of such a recession. Unlike general inter¬national law, democracy has gained a stronger position in the regional organizations and regional interna¬tional law. Some of them consider the fulfilment of democratic rules as a condition of accession of a new state as their membership. The UN plays an important role in the support of democracy in member states. This is primarily about technical and other tools supporting democratic elections, collective pro-democratic interventions in member states, as well as UN General Assembly decisions on democratic nature of govern¬ments through the process of credentials acceptation in the UN General Assembly. Finally, the existence of democratic principles can also be found in the treaties of the European Union with third parties (states and international organizations), International practice confirms that democratic criteria are also taken into ac¬count when recognizing new states and governments in the context of the third wave of democratization.
Czech original: Medzinárodné právo bolo voči demokracii a demokratickej legitimite vlád tradične neutrálne, nakoľko tieto skutočnosti považovalo za internú záležitosť štátov, ktorou sa medzinárodné právo nezaoberá. Situácia sa začala meniť od začiatku 90. rokov, keď sa po konci studenej vojny a rozpade ZSSR objavili tendencie upraviť pravidlá demokracie prostredníctvom medzinárodného práva. Demokratický boom v tejto oblasti vrcholil v 90. rokoch a trval približne 30 rokov. Vzhľadom na rôzne faktické dôvody však tieto snahy neboli úspešné a pravidlá demokracie sú v súčasnosti stále reflektované prostredníctvom a na základe volebných ľudských práv (právo voliť a byť volený) zakotvených v niekoľkých povojnových dohovoroch o ochrane ľudských práv. Navyše, takzvané volebné demokracie začínajú postupne erodovať a odkláňať sa od demokratických pravidiel a procesov v rôznych rozsahoch a intenzitách. Začiatok nového tisícročia je charakterizovaný nárastom autoritárskych režimov a ideológií vo svete a všeobecným oslabovaním demokracie. V súčasnosti možno len ťažko predpovedať trvanie a rozsah takejto recesie. Na rozdiel od všeobecného medzinárodného práva, demokracia nadobudla silnejšie postavenie v regionálnych organizáciách a regionálnom medzinárodnom práve. Pre niektoré z nich je dodržiavanie demokratických pravidiel podmienkou pristúpenia nového štátu ako ich člena, pričom majú rôzne monitorovacie a sankčné mechanizmy v prípade ich porušenia členským štátom. OSN hrá dôležitú úlohu v podpore demokracie v jej členských štátoch. Ide predovšetkým o technické a iné nástroje podporujúce demokratické voľby, kolektívne prodemokratické intervencie v členských štátoch, ako aj rozhodnutia Valného zhromaždenia OSN o demokratickej povahe vlád členských štátov v rámci procesu posudzovania poverovacích listín ich zástupcov vo Valnom zhromaždení OSN. Existenciu demokratických zásad možno taktiež nájsť v zmluvách Európskej únie s tretími stranami (štáty a medzinárodné organizácie), pričom ich dodržiavanie je považované za základný prvok týchto dohôd a ich nedodržiavanie má za následok spustenie sankčných mechanizmov. Medzinárodná prax potvrdzuje, že demokratické kritériá sú brané do úvahy pri uznávaní nových štátov a vlád v kontexte tretej vlny demokratizácie.