The Phenomenon of Latin American Social Constitutionalism on the Example of Mexico and Peru
Czech original: Fenomén latinskoamerického sociálneho konštitucionalizmu na príklade Mexika a Peru
Social constitutionalism consists in enshrining second-generation human rights in the Constitution and implementing them with systematic support from the state. This complex phenomenon is a kind of middle ground between liberalism and socialism, which is usually referred to as “social liberalism” or “social democracy”. The paper is a case study focused on the social constitutionalism of Mexico and Peru in the first half of the 20th century, which was the period when the solid foundations of this type of constitutionalism were formed in both states. At the same time, Mexico is the world leader in the introduction of social consti¬tutionalism (1917). Peru was the second Latin American country in which this phenomenon appeared (1920). Mexican and Peruvian social constitutionalism are thus the two oldest and also to a large extent, but not completely, similar constitutional arrangements of second-generation human rights in the Latin American area (right to education, right to private property limited by its social function, workers’ rights, social security and others). At the same time, these are relatively complex legal arrangements that have stimulated fundamental social, economic and political transformations in both Mexico and Peru.
Czech original: Sociálny konštitucionalizmus spočíva v zakotvení ľudských práv druhej generácie v ústave a ich realizácii so systematickou podporou štátu. Tento komplexný fenomén je akousi strednou cestou medzi liberalizmom a socializmom, ktorá sa zvykne označovať ako „sociálny liberalizmus“ či „sociálna demokracia“. Príspevok je prípadovou štúdiou, zameranou na sociálny konštitucionalizmus Mexika a Peru zhruba prvej polovice 20. storočia, ktoré bolo obdobím sformovania sa solídnych základov tohto typu konštitucionalizmu v oboch štátoch. Mexiku pritom patrí v zavedení sociálneho konštitucionalizmu (1917) celosvetové prvenstvo. Peru bolo zase druhým štátom Latinskej Ameriky, v ktorom sa tento fenomén objavil (1920). Mexický a peruánsky sociálny konštitucionalizmus sú teda dvomi najstaršími a tiež do značnej miery, nie však úplne, sa podobajúcimi ústavnými úpravami ľudských práv druhej generácie v latinskoamerickom priestore (právo na vzdelanie, právo na súkromné vlastníctvo obmedzené jeho sociálnou funkciou, práva pracujúcich, sociálne zabezpečenie a iné). Zároveň ide o relatívne komplexné právne úpravy, ktoré v Mexiku i Peru podnietili zásadné sociálne, ekonomické a politické transformácie.