Confiscation of Unexplained Wealth: a Tool for more Efficient Disposal of Criminal Proceeds or a Path to Violation of Fundamental Human Rights?
Czech original: Konfiškácia nevysvetliteľného bohatstva: nástroj efektívnejšieho odčerpávania výnosov z trestnej činnosti alebo cesta k porušovaniu základných ľudských práv?
The confiscation of unexplained wealth represents a new criminal-law instrument introduced by the European legislator through the Confiscation Directive No. 2024/1260, adopted in April 2024. The pri¬mary reason for designing this confiscation model was the insufficient effectiveness in recovering assets generated by criminal activity, despite the relatively successful implementation of the original Confiscation Directive No. 2014/42/EU in the Member States of the European Union. However, the concept of confiscation of unexplained wealth is highly contentious – indeed controversial – because it clashes with the right to the peaceful enjoyment of one’s possessions and also with rights derived from the presumption of innocence. The European Court of Human Rights has pointed this out on several occasions. The present article focuses both on identifying the aforementioned problematic aspects of the legal framework relating to the model of confiscation of unexplained wealth and on their in-depth analysis, within which it will place particular em¬phasis on the relevant recent case-law of the European Court of Human Rights, with the aim of answering the question of the compatibility of the new European confiscation legislation with the rights guaranteed by the European Convention on Human Rights and Fundamental Freedoms.
Czech original: Konfiškácia nevysvetliteľného bohatstva predstavuje nový trestnoprávny nástroj, ktorý európsky normotvorca zavádza konfiškačnou smernicou č. 2024/1260 prijatou v apríli 2024. Primárnym dôvodom koncipovania predmetného konfiškačného modelu bola predovšetkým nedostatočná efektivita odčerpávania majetku vygenerovaného trestnou činnosťou, a to aj napriek pomerne úspešnej implementácii pôvodnej konfiškačnej smernice č. 2014/42/EÚ v členských štátoch Európskej únie. Inštitút konfiškácie nevysvetliteľného bohatstva však vykazuje pomerne zásadnú spornosť až kontroverznosť a to z dôvodu jeho kolidovania s právom na pokojné užívanie majetku a rovnako s právami plynúcimi zo zásady prezumpcie neviny. Na uvedenú skutočnosť poukázal niekoľkokrát aj Európsky súd pre ľudské práva. Predložený článok venuje pozornosť
jednak identifikácii zmienených problematických aspektov právnej úpravy dotýkajúcej sa modelu konfiškácie nevysvetliteľného bohatstva a jednak ich hĺbkovej analýze, v rámci ktorej bude osobitne akcentovať práve relevantnú recentnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva s cieľom zodpovedať otázku o súladnosti novej európskej konfiškačnej legislatívy s právami zaručenými Európskym dohovorom o ľudských
právach a základných slobodách.