Legal Opinion as a Supra-Constitutional Source of Protection of the Individual Independence of Judges
Czech original: Právny názor ako nadústavný zdroj ochrany individuálnej nezávislosti sudcov
The issue of legal opinion is in itself accompanied by a fragmentation of opinions in practice, which is naturally reflected in the decision-making activities of the individual disciplinary chambers of the Supreme Administrative Court of the Slovak Republic. While some disciplinary chambers approach the assessment of legal opinion as a domain of judicial power with due caution, others, on the contrary, assess the admissibility of variability in legal opinion with a considerable degree of “strictness”. For this reason, the article deals with the scope of discretion of the disciplinary chambers of the Supreme Administrative Court of the Slovak Republic in situations where a motion to initiate disciplinary proceedings against judges of general courts directly refers to a ruling of the Constitutional Court of the Slovak Republic, which found a violation of the fundamental rights and freedoms of the complainants as a result of an arbitrary decision by the judges against whom disciplinary proceedings are being conducted. Due attention is paid to the question of the extent to which and the manner in which the conclusions of the Constitutional Court of the Slovak Republic should be reflected in the decision-making practice of disciplinary chambers, if they are part of established decision-making practice and if they form part of a ruling that served as the basis for the initiated disciplinary proceedings.
Czech original: Problematika právneho názoru je sama osebe v praxi sprevádzaná názorovou roztrieštenosťou, čo sa prirodzene premieta aj do rozhodovacej činnosti jednotlivých disciplinárnych senátov Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Kým niektoré disciplinárne senáty pristupujú k hodnoteniu právneho názoru ako k doméne súdnej moci s náležitou opatrnosťou, ďalšie naopak vyhodnocujú prípustnosť variability právneho názoru so značnou dávkou „prísnosti“. Príspevok sa z toho dôvodu zaoberá rozsahom voľnej úvahy disciplinárnych senátov Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v situáciách, keď návrh na
začatie disciplinárneho konania voči sudcom všeobecných súdov priamo odkazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorým bolo konštatované porušenie základných práv a slobôd sťažovateľov v dôsledku
arbitrárneho rozhodnutia disciplinárne obvinených sudcov, voči ktorým sa disciplinárne konanie vedie. Náležitá pozornosť sa venuje otázke, do akej miery a akým spôsobom majú byť závery Ústavného súdu Slovenskej republiky reflektované v rozhodovacej praxi disciplinárnych senátov, ak sú jednak súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe a ak tvoria súčasť nálezu, ktorý slúžil ako podklad pre iniciované disciplinárne
konanie.