On the Fruits of Poisoned Trees in the Light of the Case Law of the European Court of Human Rights
Czech original: O plodoch z otrávených stromov z pohľadu judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
The present article examines the case law of the European Court of Human Rights on the right to a fair trial, as set out in Article 6 of the Convention for the Protection of Human Rights and Fundamental Freedoms, in relation to the use of illegally obtained evidence and evidence derived therefrom in criminal proceedings. Despite the absence of a provision directly addressing the exclusion of illegally obtained evi¬dence, the use or admission of illegally obtained evidence in a particular case may render the proceedings as a whole, including the manner in which the evidence was obtained, unfair. In this indirect manner, the Court has addressed the issue of illegally obtained evidence and its use in Contracting States (which is primarily a matter of domestic law), determining whether such “illegality” has led to a violation of another right pro¬tected by the Convention. The subject of examination will be the case law concerning the clash between the right to a fair trial in the first case and the prohibition of torture and the right to respect for private and family life in the second case. Following the general background, the focus will be directed towards cases of evidence obtained through inhuman or degrading treatment, in violation of the principle of non-self-incrimina¬tion, provided by witnesses cooperating with the prosecution, unlawful surveillance, searches, and collection of biological material, and, in particular, on the consideration of evidence obtained by police entrapment.
Czech original: Tento článok skúma judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcu sa práva na spravodlivý proces obsiahnutého v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vo vzťahu k použitiu
nezákonne získaných dôkazov a z nich odvodených dôkazov v trestnom konaní. Aj napriek absencii ustanovenia, ktoré by sa priamo týkalo vylúčenia nezákonne získaných dôkazov, použitie alebo prijatie nezákonne získaných dôkazov v konkrétnom prípade môže spôsobiť, že konanie ako celok vrátane spôsobu získavania dôkazov bude nespravodlivé. Takýmto nepriamym spôsobom Európsky súd pre ľudské práva venoval pozornosť otázke nezákonne získaných dôkazov a ich použitia v zmluvných štátoch (ktorá je primárne predmetom vnútroštátnej právnej úpravy), či takáto „nezákonnosť“ viedla k porušeniu iného práva chráneného Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Predmetom skúmania bude judikatúra týkajúca sa stretu práva na spravodlivé súdne konanie v prvom prípade so zákazom mučenia a v druhom prípade s právom na rešpektovanie súkromného a rodinného života. Následne po všeobecných východiskách bude pozornosť zameraná napríklad na prípady získavania dôkazov iným neľudským alebo ponižujúcim zaobchádzaním, v rozpore so zásadou zákazu sebaobviňovania, poskytnutých spolupracujúcimi osobami (svedkami) s orgánmi činnými v trestnom konaní, nezákonným sledovaním, nezákonnými prehliadkami a odberom biologického materiálu, a osobitne aj na posúdenie dôkazov získaných policajnou provokáciou.