Právna reflexia „kontrolnej moci“ s akcentom na európsky dvor audítorov ako jednu z hlavných inštitúcií EÚ
Autor v úvode svojej state nastoľuje viacero vedeckých problémov zameraných najmä na štátoprávne otázky. Poukazuje na skutočnosť, že štát si na svoju kontrolu vytvára kontrolné mechanizmy (všeobecné ale aj špecifické), ktoré ak majú napĺňať svoj zmysel, musia byť oddelené od priamej mocenskej politiky štátu, a to nielen formálne (inštitucionálne). Potom rozvíja úvahy o „kontrolnej moci“ ako novej moci v hierarchii štátnej moci. Každý štát má v súčasnosti vybudovaný mechanizmus kontroly hospodárenia verejnej moci ako aj najvyššiu kontrolnú inštitúciu, ktorá má zabezpečenú nezávislosť zvyčajne ústavným spôsobom. Tento fakt ilustruje na variantnosti inštitucionálneho usporiadania kontroly a poukazuje na konkrétne modely v rôznych krajinách až sa pristavuje na osobitnej inštitúcii EÚ – Európskom dvore audítorov ako kolektívnom orgáne externej kontroly Európskej únie ako verejnej entity. Jeho právny status podrobne charakterizuje prostredníctvom takých hlavných právnych pilierov ako je napr. nezávislosť, subsidiarita a proporcionalita, kolegiálnosť – kolektívnosť, profesionalita – odborná spôsobilosť a ďalšie. Činnosť Dvora prezentuje aj prostredníctvom troch typov auditov, ktoré Dvor vykonáva a podrobne sa venuje štruktúre Európskeho dvora audítorov a pravidlám jeho rokovania. Prináša zaujímavú kauzu riešenú Európskym súdnym dvorom o kontrolných právomociach Dvora audítorov. V závere state poukazuje autor na auditorskú prácu ako náročný a vysokoprofesijný proces.