European Court of Human Rights and Review of Individual Applications according to Article 1 of the European Convention with the Presence of a Connection with the Law of the European Union
Czech original: Európsky súd pre ľudské práva a preskúmavanie individuálnych návrhov podľa článku 34 dohovoru s prítomnosťou spojenia s právom Európskej únie
In a state prior to the accession of the European Union to the European Convention, is it permissible for the European Court of Human Rights to rule on the admissibility of applications challenging a violation of a right or freedom granted to an individual by the High Contracting Parties under Article 1 of the Convention if the basis of the alleged violation is one of the acts, omissions or measures of the European Union or one of the acts, omissions or measures of the Member States implementing a legal obligation originating in European Union law? If the previous question can be answered in the affirmative, then what is the settled scope of the exercise of the jurisdiction of the European Court of Human Rights ratione materiae? Finally, can the European Court of Human Rights be regarded as merely an element capable of undermining the autonomy of European Union law, or is it an ambivalent element which at the same time performs an integrating function in relation to European Union law?
Czech original: Je v stave pred pristúpením Európskej únie k európskemu dohovoru prípustným rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva o prijateľnosti návrhov namietajúcich porušenie niektorého z práv alebo slobôd priznaných jednotlivcom Vysokými zmluvnými stranami podľa článku 1 dohovoru, ak je základom namietnutého porušenia niektorý z aktov, opomenutí alebo opatrení Európskej únie alebo niektorý z aktov, opomenutí alebo opatrení členských štátov implementujúcich právnu povinnosť majúcu pôvod v práve Únie? Ak možno na predchádzajúcu otázku odpovedať potvrdzujúco, potom aký je ustálený rozsah uplatňovania jurisdikcie Európskeho súdu pre ľudské práva ratione materiae? Napokon, možno na Európsky súd pre ľudské práva hľadieť len ako na prvok, ktorý je spôsobilý ohroziť autonómiu práva Únie alebo je ambivalentným prvkom, ktorý plní vo vzťahu k právu Únie súčasne integrujúcu funkciu?