Basis, Structure and General Nature of the Anti-Jewish Legislation in the NationalSocialist Germany after 1933
Czech original: Východiská, štruktúra a všeobecná povaha protižidovskej legislatívy v nacionálno-socialistickom Nemecku po roku 1933
This paper focuses on the legal status of Jews in Germany after 1933 with regard to their legal status in civil service, liberal professions and other workers’employment. The paper consist of three parts. The first part focuses on the ideological basis of the German anti-jewish legislation, mainly on the nation, race and racial antisemitism. The second part concentrate on discriminatory legislation in the years 1933–1935 with regard to The Law for the Restoration of the Professional Civil Service and to The Law for Admission as a Professional Lawyer. The third and last chapter focuses on the creation of a particular legislation against Jewish as a nationals. Emphasis is primarily layed on Reich Citizenship Law and its directives and secondary on Nuremberg Laws in a broader sense. Special attention is paid to the provisions on exemptions from anti-Jewish legislation. In the summary of the paper we focuses on the generalization of the German anti-Jewish legislation in particular in relation to anti-Jewish legislation in some European countries during World War 2.
Czech original: Uvedená štúdia je rámcovaná z hľadiska miesta, času a predmetu. Zameriava sa na právnepostavenie židovského obyvateľstva v Nemecku po roku 1933 so zreteľom na právne postavenie Židov voverejnej službe, slobodných povolaniach a robotníckych zamestnaniach. Štúdia pozostáva z troch častí.Prvá časť sa zameriava na ideologické postuláty, z ktorých vychádzalo nemecké protižidovské zákonodarstvo,teda predovšetkým na národ, rasu a rasový antisemitizmus. Druhá časť sa venuje diskriminačnejlegislatíve v rokoch 1933–1935 so zreteľom na zákon o obnove profesionálnej štátnej služby zo 7. apríla 1933a zákon o pripustení k advokátskej činnosti. Tretia kapitola je zameraná na vznik partikulárnej právnejúpravy voči židovským štátnym príslušníkom.Dôraz sa tu kladie primárne na zákon o ríšskom občianstvea jeho vykonávacie predpisy a sekundárne aj na tzv. norimberské zákony v širšom slova zmysle. Osobitnápozornosť je v príspevku venovaná aj ustanoveniam o výnimkách z protižidovskej legislatívy. Záver prácepredstavuje určité zovšeobecnenie nemeckej protižidovskej legislatívy, vyvodenie konkrétnych vlastnostítejto legislatívy najmä vo vzťahu k protižidovskej legislatíve niektorých európskych krajín v období2. svetovej vojny.