One Hundred Years of International Air Law (1919–2019)
Czech original: K storočnici medzinárodného leteckého práva (1919–2019)
International aviation law today forms separate branch of international law in order to ensureproper and safe operation and development of international civil aviation. This branch involves complexofmultilateral, regional and bilateral agreements and its “technical” part is formed by the set of standardsand recommended practices of the International Civil Aviation Organization. In addressing the legal régime of airspace, states, for security reasons, prefer the principle of sovereignty over their airspace. Such closure of air space however generates the problem of relevant legal regulation for commercial freedoms of air. As a result, bilateral air service agreements have become the predominant kind of regulation of the commercial freedoms of air after postwar period. (today more than 3000). The dynamic development of regionalismduring the last quarter of the 20th century “produced” growing number of regional air services agreementsprepared within regional economic organizations. The term civil aviation safety has been for along timeinterpreted as aset of measures adopted within International Civil Aviation Organization which was provided to civil aircraft and surface equipment do not endanger the lives and health of passengers. The externalthreats to civil aviation comprising different forms of unlawful interference (security) emerged in the beginning of 60s. The practice confirms significant role has played International Civil Aviation Organization in the fight against such interferences through acomplex of technical measures (Annex 17) as well as a number of international agreements responding to different acts endangering the security of international civil aviation. Wide acceptance of these agreements by the international community confirms the exceptionally high number of their States Parties (more than 180). Integral part of international air law constitutes international private air law rules governing mainly relations among nonstate actors participating in international airtransport. The essence of international regulation in this area forms specific rules embraced in relevant agreements applicable directly without the need to applicate conflict of law rules of relevant states.
Czech original: V súčasnosti je medzinárodné letecké právo samostatné odvetvie medzinárodného práva, cieľom ktorého je zabezpečovať riadny a bezpečný chod a rozvoj medzinárodného civilného letectva a tak prispievať k jeho ďalšiemu rozvoju. Toto odvetvie zahrňuje komplex medzinárodných mnohostranných, regionálnych a dvojstrannných dohovorov pričom jeho „technickou“ súčasťou sú štandardy a odporúčané postupy Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo. Pri riešení právneho režimu vzdušného priestoru štáty z bezpečnostných dôvodov uprednostnili suverenitu nad svojim vzdušným priestorom, čím došlo k problémom pri poskytovaní komerčných slobôd vzduchu. V dôsledku toho sa bilaterálne dohody o leteckých službách stali na dlhé obdobie prevažujúcou metódou úpravy komerčných slobôd (dnes ich je viac ako 3000). Rozvoj regionalizmu v poslednej štvrtine minulého storočia mal za následok rastúci počet regionálnych dohôd o leteckých službách, pripravených v rámci regionálnych ekonomických organizácií. Pod termínom bezpečnosť civilného letectva (safety) sa dlhé obdobie rozumeli opatrenia Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo ktorými sa zabezpečovalo, aby civilné lietadlá a pozemné letecké vybavenie neohrozovali životy a zdravie cestujúcich. Vonkajšie hrozby pre bezpečnosť civilného letectva sa vynorili začiatkom 60. rokov a spočívajú v nezákonnom zasahovaní ohrozujúcom bezpečnosť lietadiel ako aj cestujúcich a posádok lietadiel (security). Významnú úlohu v boji proti takýmto aktom zohrala Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo, ktorá postupne prijímala bezpečnostné štandardy letištných technických opatrení upravené v Prílohe 17 k Medzinárodnému dohovoru o civilnom letectve, ako aj viaceré medzinárodné dohovory reagujúce na jednotlivé spôsoby ohrozovania bezpečnosti medzinárodného civilného letectva. Širokú medzinárodnú akceptáciu týchto dohovorov potvrdzuje mimoriadne vysoký počet ich zmluvných strán (viac ako 180). Nedielnu súčasť medzinárodného práva leteckého tvoria pravidlá medzinárodného leteckého práva súkromného upravujúce predovšetkým vzťahy neštátnych účastníkov medzinárodnej leteckej dopravy. Ich podstatou je priama úprava pravidiel v medzinárodných dohovorov bez nutnosti použitia vnútroštátnych kolíznych noriem štátov.